Poranenia hrtana (laryngu) sú zriedkavé, ale potenciálne smrteľné zranenia, ktoré môžu byť vnútorné alebo vonkajšie. Klinicky sa prejavujú bolesťou, kašľom, dýchavičnosťou a chrapotom. Diagnostikuje sa na základe anamnézy, klinického vyšetrenia a flexibilnej laryngoskopie. Liečba spočíva v zabezpečení priechodnosti dýchacích ciest a definitívnom ošetrení poranení.

Príčiny a prejavy

Vnútorné poranenia 

• Cudzie telesá – telesá zaseknuté v oblasti vchodu hrtanu sa prejavujú bezprostredným záchvatom prudkého kašľa, laryngospazmom (nekontrolovateľným sťahom hrtana), dysfóniou (zachrípnutím) a bolesťou. Cudzie telesá lokalizované pod hlasivkami (subgloticky) sa prejavujú dýchavičnosťou (dyspnoe) a hvizdotom pri výdychu (expiračným stridor). Dlhodobo zaseknuté cudzie teleso spôsobuje lokálny zápal. 
• Iatrogénne vnutorné poranenia – vznikajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, napríklad pri intubácii alebo po nej. Počas intubácie môže dôjsť k drobným slizničným poranenia, krvácaniu, poraneniam hlasivky. 
• Toxické vplyvy – poranenie spôsobené poleptaním, inhaláciou toxických látok a podobne. Objavuje sa dráždivý kašeľ, dýchavičnosť a môže dôjsť k uduseniu.

Vonkajšie poranenia 

• Tupé poranenia – hrtan je dobre chránený okolitými štruktúrami a schopnosťou pohybu v smere pôsobiacej sily. K tupým poraneniam najčastejšie dochádza pri dopravných nehodách, športe, fyzickom násilí, pokusoch o obesenie.  Rozlišujeme komóciu (otras) – bez anatomického poškodenie a kontúziu (pomliaždenie) – s anatomickým poškodením. Klinicky sa objavuje palpačná (dotyková) bolestivosť, edém (opuch) krku, chrapot, afónia (strata hlasu), odynofónia (bolestivá tvorba hlasu), odynofágia (bolestivé prehĺtanie), kašeľ, dýchavičnosť,
• Otvorené poranenia – rezné, sečné, bodné, strelné poranenia. Prejavujú sa kašľom, hemoptýzou (vykašliavaním krvi), dýchavičnosťou.

Diagnostika

Počiatočná anamnéza je kľúčová pri hodnotení poranení hrtanu. Zaujímame sa o mechanizmus poranenia, čas poranenia, sprievodné poranenia. Pri klinickom vyšetrí začíname posúdením dýchania. Myslíme aj na možné sprievodné poranenie krčnej chrbtice. U pacientov s neporušeným dýchaním vykonávame flexibilnú laryngoskopiu. V prípade nejasného nálezu je možné využiť počítačovú tomografiu (CT) na presnejšie zobrazenie štruktúr krku. Pri podozrení na zlomeniny krčnej chrbtice využívame röntgen. 

Terapia

Prvým krokom v liečbe poranení hrtana je vždy zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. V prípade potreby na zabezpečenie dýchania intubujeme, vykonávame tracheostómiu alebo koniopunkciu. Nevyhnutnou súčasťou prvotného ošetrenia je aj zastavenie krvácanie, ak je prítomné. Na redukciu opuchu hrtanu sa využívajú kortikosteroidy. Definitívne ošetrenie poranení môže vyžadovať chirurgický zákrok.