Benediktov syndróm je zriedkavé ochorenie spôsobené poškodením stredného mozgu (mezencefalónu) a mozočku (cerebellum). Toto poškodenie vedie k narušeniu viacerých neurologických funkcií a prejavuje sa širokou škálou príznakov, vrátane motorických a zmyslových porúch.

Príčiny

Príčinou poškodenia vyššie spomínaných častí mozgu môže byť mnoho faktorov - ischemická či krvácavá cievna mozgová príhoda, úraz, infekcia mozgového tkaniva, či nádory mozgu. Ak je príčinou ischemická mozgová príhoda, ide často o dôsledok uzáveru zadnej mozgovej tepny (arteria cerebri posterior). 

Prejavy

Poškodenie časti mozgu na jednej strane vedie k obrnám a poruchám citlivosti na protiľahlej polovici tela. U Benediktovho syndrómu nebýva táto porucha až taká silná a väčšinou nedochádza k úplnému ochrnutiu končatín. Závažnejšie je poškodenie mozočku, ktorý nám umožňuje koordináciu pohybov. Hybnosť ako taká je pri postihnutí mozočku relatívne zachovaná, ale chýba mozgová kontrola pohybov na strane postihnutia - na hornej končatine sa vyskytuje tras, pacient má ťažkosti so správnym uchopovaním predmetu, objavujú sa poruchy stoja a chôdze v zmysle nerovnováhy. V oblasti mozgu poškodenej pri Benediktovom syndróme je aj ovládacie centrum okohybného nervu. Dôsledkom poškodenia je preto jeho obrna, čo sa prejaví poruchou pohybu oka na postihnutej strane.

Diagnostika

Diagnózu možno stanoviť dôkladným neurologickým vyšetrením pacienta spolu s použitím zobrazovacích metód, ako je CT vyšetrenie mozgu či magnetická rezonancia. 

Liečba

Už vzniknuté postihnutie mozgu sa lieči len ťažko. Ischemickú cievnu mozgovú príhodu možno v jej akútnej fáze liečiť infúziami s liekmi na lepšie prekrvenie mozgu a podávaním liekov proti zrážaniu krvi (či v niektorých prípadoch snahou o rozpustenie zrazeniny), ale to je tak všetko. Niektoré horšie funkcie poškodených častí mozgu sa lekári pokúšajú zlepšiť hlbokou mozgovou stimuláciou. Pri tomto zákroku sa k postihnutému miestu zavedie elektróda, ktorou sa púšťajú elektrické signály stimulujúce mozog.