Vznikajú kondenzáciou kameňotvornej látky, žlče, v žlčníku (cholecystolitiáza) alebo žlčovode (choledocholitiáza). Typy žlčníkových kameňov delíme aj na základe ich obsahu, kam patria cholesterolové, pigmentové alebo zmiešané konkrementy. Ich veľkosť a tvar sa líši na základe výskytu, pokiaľ sú voľne uložené, sú najčastejšie guľovité. Žlčník slúži na hromadenie a zahustenie žlče, tvorenej pečeňovými bunkami. Následne postupuje do tenkého čreva, kde uľahčuje trávenie tukov. Pri tvorbe týchto pevných útvarov dochádza k upchatiu, zastaveniu toku žlče, ktoré sa prejaví tlakom, bolesťou i zápalom.

Príznaky 

• Veľmi často sú aj bezpríznakové
• Tlak a bolesť v pravom hornom brušnom kvadrante
• Nevoľnosť
• Kolika, najmä po jedle bohatého na tuk, studených nápojoch či fyzickej aktivite
• Vracanie, bez pocitu uspokojenia
• Bolesť vystreľujúca až k chrbtici alebo lopatke
• Plynatosť, nepravidelná stolica

Príčiny 

Žlčové kamene sa najčastejšie vyskytujú priamo v žlčníku, pretože sú tu faktory predisponujúce na tvorbu konkrementov:

• Žlč s absolútnym alebo relatívnym nadbytkom cholesterolu
• Prostredie, v ktorom dochádza ku stáze (nie je tu dostatočná a častá kontrakcia svaloviny a tým dochádza ku stagnácii žlče v žlčníku)
• Patologicky zmenený žlčník - vtedy neplní svoju funkciu a zvyšuje riziko tvorby kameňov

Pri nadbytku cholesterolu žlč nestíha rozpúšťať dané množstvo a nastane tvorba kryštálikov z cholesterolu. Najčastejšie pri obezite, prejedaní sa a sedavom spôsobe života. Príčinou môže byť aj bilirubín, pigment, ktorý vzniká pri rozpade červených krviniek. Pri istých hematologických komplikáciách sa stáva, že nadmerný rozpad hemoglobínu vedie k hromadeniu bilirubínu. Problémom zvykne byť aj nedostatočná činnosť žlčníka, ktorý uvoľňuje žlč v zníženom objeme až hrozí jeho upchatie tvorbou žlčníkových kameňov. Medzi zvyšné rizikové faktory patrí napríklad tehotenstvo, užívanie niektorých liekov, cukrovka, ochorenie pečene, zlá životospráva alebo zvýšený vek.

Klinický obraz 

Podľa priebehu ochorenia môžeme odlišovať bezpríznakovú, príznakovú a kolikovitú formu. 

1. Žlčníková kolika - zapríčinená je prechodným uzáverom žlčových ciest kameňom. Ako spúšťací moment sa môže uplatniť požitie ťažkého jedla bohatého na tuky alebo psychogénny faktor, zmena polohy (horizontálna - nočné koliky). 

Bolesť prichádza náhle, kŕčovito, s maximom pod pravým rebrovým oblúkom s vyžarovaním pozdĺž rebrového oblúka pod pravú lopatku. Zriedkavejšie je bolesť prítomná pod hrudnou kosťou, s vyžarovaním do chrbta alebo na hrudníku. Bolesť trvá niekoľko minút až hodinu postupne slabne. Môže ju sprevádzať nechutenstvo a vracanie, nepokoj a pacient neustále vyhľadáva úľavovú polohu, no nenachádza ju. Koliky sa môžu opakovať, denne alebo aj po roku. Žlčníkovú koliku sprevádza zastavenie vetrov a stolice. 

1. Príznaková forma - prítomné bývajú nešpecifické tlaky alebo mierne bolesti pod hrudnou kosťou, nevoľnosť, vracanie, grganie, pocit plnosti brucha a únik vetrov, hlavne po tukovom jedle. Prítomná je citlivosť pod pravým rebrovým oblúkom.
2. Forma bez príznakov - v tomto prípade nie sú prítomné žiadne charakteristické príznaky a na ochorenie sa často príde náhodne počas rutinného vyšetrenia. 

Priebeh

Pri cholecystolitáze, upchatí žlčníka, je typický náhly začiatok s prudkou bolesťou, ktorá sa postupne stupňuje a ustupuje pomaly. Okrem bolesti sa prejavuje nadmernou plynatosťou, pyrózou, nevoľnosťou a vracaním. Typické je aj zvyšovanie telesnej teploty, citlivosť v oblasti žlčníka až stvrdnutie svalstva Choledocholitiáza označuje dej, pri ktorom sa dostane pevný útvar do žlčovodu. Ide o menej častý avšak stále závažný stav. Choledocholitiáza sa prejaví bolesťou, ikterom, svrbením kože ale aj bledou stolicou. Najzávažnejšími komplikáciami žlčových kameňov sú zápal pankreasu a cholangiokarcinóm, rakovina žlčníka.

Vyšetrovacie metódy

Ochorenie môže diagnostikovať lekár, na základe klinického obrazu, anamnézy a vykonania fyzikálneho vyšetrenia. Zobrazovacie vyšetrenie je nápomocné pri stanovení diagnózy. Krvné testy dokážu určiť napríklad výskyt infekcie alebo ikteru. Dominantnou vyšetrovacou metódou je ultrasonografia (USG), natívna snímka brucha (RTG), cholecystografia alebo ERCP metóda. 

Liečba 

Pri žlčníkových kameňoch malého rozmeru je možné nasadenie liekov, ktoré vedú k ich rozpusteniu. Pri bezpríznakovom priebehu postačí zmena životosprávy a dieta. Terapia sa zahajuje konzervatívnou terapiou, ktorá pozostáva z diétnych opatrení (obmedzenie tukov, zvýšenie množstva bielkovín) a podávaní spazmolytík, ktoré zmierňujú kolikovitú bolesť. Rozpustenie žlčových kameňov sa vykonáva pomocou žlčových kyselín, používa sa najčastejšie kyselina ursodeoxycholová. Litotrypsia ultrazvukovou vlnou je metóda, pomocou ktorej sa žlčníkové kamene rozbíjajú na menšie časti, s následným ľahším uvoľnením. 

Chirurgická liečba 

Pri prepuknutí príznakov, najmä bolesti, sa pristupuje k chirurgickému zákroku. Operačný zákrok, pri ktorom dochádza k odstráneniu žlčníka sa nazýva cholecystektómia. Môže sa vykonávať otvoreným postupom (laparotómia) alebo laparoskopicky. Práve laparoskopia je dnes uprednostňovaný postup pre mnohé výhody, ako je rýchlejšie hojenie a menšia záťaž na pacienta. Táto forma operácie je šetrná k pacientovi a absencia žlčníka nepredstavuje problém v bežnom živote.